Miesto konania: Obec raslavice – prírodný amfteáter, v prípade zlého počasia divadelná sála kultúrneho domu
Kontakt na usporiadateľa:
Z histórie festivalu:
Prvý ročník Šarišských slávností piesní a tancov (v tom čase ešte Hornošarišských slávností piesní a tancov) sa konal v Raslaviciach 21. 9. 1969. Založenie festivalu vychádzalo z dlhoročnej živej tradície Raslavíc ako obce, v ktorej sa zachovávajú a prezentujú ľudové piesne, tance a zvyky (v Raslaviciach bola už v 20. rokoch 20. storočia založená dedinská folklórna skupina – jedna z najstarších na Slovensku). Tento predpoklad bol podporený snahou p. Metoda Kaľavského, vtedajšieho predsedu Okresného výboru Matice Slovenskej, propagátora ľudových tradícií. Od roku 1969 sa slávnosti v Raslaviciach každoročne konali na „mobilnej scéne“. Neustále vzrastajúca kvalita, rozsah a význam festivalu prispeli k tomu, že v roku 1987 bol v Raslaviciach vybudovaný stály prírodný amfteáter, ktorý s niekoľkými úpravami vytvára dôstojné priestory pre slávnosti dodnes.
Počas 45-ročnej tradície festivalu sa na scéne predstavili takmer všetky významné folklórne súbory z celého Slovenska a mnoho zahraničných súborov. Nemenej dôležitú súčasť programu tvoria vystúpenia súborov z okolia Raslavíc, ako aj domáce kolektívy.
Ak sa Vám video nespustí, povoľte flash prvky na tejto stránke, prípadne zvážte inštaláciu/aktualizáciu flash playeru vo Vašom prehliadači.
Súčasnosť festivalu:
Od roku 2008, keď sa konal jubilejný 40. ročník Šarišských slávností piesní a tancov, sa festival usporadúva v trojdňovom formáte. Program sa začína úvodným piatkovým programom usporadúvaným spravidla v divadelnej sále kultúrneho domu v Raslaviciach.
V rámci programu každoročne vystúpi domáca dedinská folklórna skupina Raslavičan a jeden hosťujúci súbor s celovečerným programom. Festival pokračuje v sobotu rôznymi sprievodnými podujatiami – výstavy v Galérii umenia Horného Šariša v Raslaviciach, divadelnými predstaveniami, prezentáciami ľudových remesiel a podobne. Ďalším vrcholom festivalu býva sobotný večerný program, ktorý tradične otvárajú vystúpenia detských folklórnych súborov, po ktorých vystupujú pozvané hosťujúce kolektívy. Program sa končí neskoro večer a diváci si majú možnosť vychutnať neopakovateľnú atmosféru vystúpení folklórnych festivalov pod hviezdnou oblohou. Program záverečného dňa festivalu – nedele – sa začína slávnostnou svätou omšou v Kostole Narodenia Panny Márie a evanjelickými službami Božími v Kostole Sv. Trojice s účasťou účinkujúcich členov folklórnych súborov. O 13.00 sa začína slávnostný krojovaný sprievod z centra obce do prírodného amfteátru. Samotný galaprogram, v ktorom sa v krátkych blokoch vystrieda spravidla 8 – 10 folklórnych súborov, sólisti speváci a hudobníci, ľudový rozprávač a pod., sa začína o 14.00. K celkovému komplexnému zážitku prispievajú rôzne sprievodné atrakcie – kolotoče, stánky s občerstvením, výrobcovia a predajcovia tradičných remeselných výrobkov.
Za réžiu a dramaturgiu festivalu už niekoľko rokov zodpovedá p. Anton Kontura so svojou dcérou Mgr. Monikou Balážovou.
Ak túžite zažiť kvalitný folklór a stať sa súčasťou zaujímavého folklórneho podujatia, neváhajte a príďte do Raslavíc v posledný júnový víkend.
Obec Raslavice
Obec Raslavice, v ktorej sa Šarišské slávnosti piesní a tancov organizujú, sa nachádza na pol ceste medzi Prešovom a Bardejovom. V čase festivalu, ale aj počas celého roka ponúka jej návštevníkom veľa zaujímavých atrakcií. Môžte tu nájsť viacero kultúrnych pamiatok – legendami opradený tzv. „Horný kaštieľ“, v súčasnosti Kláštor sv. Jozefa, v klasicistickom slohu postavený „Dolný kaštieľ“, Kostol Sv. Trojice so zachovanou hambálkovou strešnou konštrukciou, ako aj židovskú synagógu. Okrem historických pamiatok ponúkajú Raslavice zázemie pre organizovanie výletov do okolia. Návštevník si môže vychutnávať nádherné okolie počas pešej prechádzky lesmi v okolí Raslavíc, prípadne obdivovať krásnu prírodu pri jazde na bicykli, alebo z chrbta koňa (Jazdecký klub v susednej obci Abrahámovce). Nakoľko Raslavice ponúkajú viaceré možnosti ubytovania a stravovania, sú vhodným východiskovým bodom k spoznávaniu neďalekého pohoria Čergov a návštevu drevených kostolíkov v okolí (najbližšie kostolík v Tročanoch – cca 5 km).
Miesto konania: priestory ihriska v obci Marhaň
Kontakt na usporiadateľa:
História:
O tom, že naši obyvatelia Marhane sa radi zabávali, svedčia aj piesne charakterizujúce marhaňských obyvateľov v širokom okolí. Z nich najznámejšia je „A poniže Marhani“ a tanec „Marhaňská“. V našej oblasti sa najčastejšie tancoval valčík, maďar, bašistovská, kuríkrik, mazúrka, polka a čardáš. Tieto dávne tradície sa podujali oživiť aj ženy z Marhane, ktoré pod vedením p. Švecovej v r. 1983 založili spevácku skupinu, reprezentujúcu našu obec na prehliadkach ľudových piesní v okrese. K ženám sa neskôr pridali aj muži a založili mužskú spevácku skupinu.
Neskôr, v r. 1990 sa v auguste vtedajší pracovníci obecného úradu rozhodli zorganizovať 1. ročník Prehliadky v ľudovom speve, konal sa v miestnom kaštieli, na ktorý pozvali amatérske spevácke skupiny z celého okolia. Keďže toto podujatie našlo priaznivú odozvu u občanov, rozhodli sme sa organizovať prehliadku v ľudovom speve každý rok, teraz už v priestore miestneho ihriska. Poriadanie týchto slávností sa stalo už tradíciou, na ktorej každoročne vystupujú spevácke skupiny z okolia, ale aj folklórne súbory z nášho regiónu.
Súčasnosť prehliadky:
Od r. 1990 sa prehliadka organizuje každoročne v letnom období a to spravidla v júli alebo auguste, spočiatku v kinosále miestneho kaštieľa, ale už niekoľko rokov sa usporadúva na miestnom ihrisku, kde boli postavené aj dve tribúny pre divákov. Na tejto prehliadke vystúpi ako prvá vždy spevácka skupina z Marhane, ktorá akoby privítala ostatné folklórne skupiny a súbory z blízkeho, ale aj širšieho okolia. Podujatie trvá približne 3 hodiny a končí spravidla záverečnou piesňou “A poniže Marhani”, ktorú spievajú spoločne všetky súbory, ktoré sa potom v sprievode za doprovodu hudby piesne a tanca odoberú do priestorov sály obecného úradu , kde sa potom všetkým účinkujúcim podáva spoločná večera. Je to akoby pokračovanie celej prehliadky, pretože po opadnutí trémy sa súbory predbiehajú v speve a tanci. Teší nás , že medzi účinkujúcimi je čoraz viac mladých, ktorí aj takýmto spôsobom šíria tradície svojich predkov.
Sú vybudované nové domy, obec sa rozšírila o nové ulice. V strede obce stojí Obecný úrad s kultúrno-spoločenskou budovou a veľkou knižnicou. V budove sídli aj Matričný úrad. V zrenovovanom kaštieli je zriadená piváreň a sála slúžiaca na kultúrne účely. V obci je poľnohospodárske družstvo ORAGRO-V , ktoré zamestnáva časť obyvateľstva. Základná škola bola zrekonštruovaná do dnešnej podoby v r. 2009. Občanom súži Dom nádeje, prerobený zo starého rímo-katolíckeho kostola. Stred obce krášlia tri rybníky patriace Slovenskému rybárskemu zväzu a slúžia nielen k chovu rýb, ale aj na rekreačné účely.
V obci pracuje Obecný futbalový klub, Dobrovoľný požiarny zbor, Združenie vlastníkov lesa a Poľovnícke združenie „Dujava“.
Obec Marhaň
Obec Marhaň sa rozprestiera v juhozápadnej časti Nízkych Beskýd, v povodí rieky Topľa. Prvá písomná zmienka o nej pochádza z roku 1277. Dlhé roky patrilo marhaňské panstvo rodu Dessewffy. Najznámejším z rodu Dessewffy bol Aristid Dessewfy – syn Gašpara, ktorý bol v roku 1848 honvédskym generálom. V roku 1849 bol vojenským súdom odsúdený a popravený. Jeho telesné pozostatky boli dovezené do hrobky, ktorá sa nachádza v obci, kde sú uložené dodnes a kde sa každoročne konajú spomienkové slávnosti.
Erb obce odzrkadľuje jej poľnohospodársky charakter a tradíciu v chove rýb v miestnych rybníkoch.
Rímskokatolícky kostol stojí v Marhani od roku 1921. Z priestorových dôvodov sa však začalo v roku 1991 so stavbou nového kostola. Vďaka horlivosti veriacich, ktorí stavali Boží chrám takmer svojpomocne, mohla byť vykonaná konsegrácia v roku 1996. V tom istom roku sa ukončili i rekonštrukčné práce na evanjelickom kostole, ktorý pochádza z roku 1803.
K svetským pamiatkam obce patrí zrenovovaný klasicistický kaštieľ.
V súčasnosti tu žije takmer 1000 obyvateľov. Obec spravuje základnú školu a materskú školu. Sú tu dostatočné možnosti kultúrneho ako aj športového vyžitia. Návštevníkom ponúka krásne okolie vhodné pre pešiu turistiku, cykloturistiku, stanovanie a obdivovanie prírodných krás. Najznámejšou atrakciou sú tri pomerne veľké rybníky, ktoré sa okrem chovu a lovu rýb využívajú aj na rekreačné a športové účely.
Miesto konania: Obec Richvald – prírodný amfiteáter, v prípade zlého počasia sála kultúrneho domu
Kontakt na usporiadateľa:
Histórie festivalu:
Prvý ročník folklórnych slávnosti pod názvom Dni obce Richvald sa konal v Richvalde 13.-14.8.2005, pri príležitosti 650.výročia prvej písomnej zmienky o obci Richvald. Založenie folklórnych slávnosti vychádzalo z dlhoročnej živej tradície obce, v ktorej sa zachovávajú a prezentujú ľudové piesne, tance a zvyky. V Richvalde bola ešte v roku 1987 založená ženská folklórna skupina pod vedením Márie Tejovej, ktorá nadväzovala na svoju predchodkyňu zo 60-tych rokov minulého storočia. V roku 2001 sa rozrástla o mužskú časť pod vedením Miroslava Ildžu a Ľubomíra Hakonkovského a o tri roky (2004) aj o tanečnú časť pod vedením Stanislava Hankovského. V roku 2004 DFSk mala 52 členov.
Od roku 2005 sa slávnosti v Richvalde každoročne konajú v amfiteátri, ktorí bol v roku 2011 zrekonštruovaný a prestrešený. Rok čo rok sa zlepšuje kvalita, rozsah a význam folklórnych slávnosti. Počas takmer 10 ročnej tradície folklórnych slávnosti sa na scéne predstavili takmer všetky významné folklórne súbory z regiónu Prešovského a Košického samosprávneho kraja. Veľká pozornosť je venovaná aj súborom z okolia Richvaldu, ako aj domáce mu kolektívu.
Súčasnosť festivalu:
Od roku 2005, kedy sa konal prvý ročník folklórnych slávnosti Dni obce Richvald, sa slávnosti konajú v v dvojdňovom formáte.
Program sa začína v sobotu podvečer a je venovaný hosťujúcemu partnerskému mestu, s ktorým má obec Richvald uzavreté partnerské zmluvy o spolupráci. Sobotný program je usporadúvaný spravidla v sále kultúrneho domu v Richvalde.
Nedeľný program začína spravidla o 14:00 hodine V rámci programu každoročne vystúpi domáca dedinská folklórna skupina Markovec z Richvaldu, jeden hosťujúci súbor s nosným programom a niekoľko súborov z regiónu Horného Šariša.
Slávnosti sú v nedeľu obohatené o rôzne sprievodne podujatia – prezentáciami ľudových remesiel , výstava fotografii z regiónu Horného Šariša. Ak chcete pookriať pri dobrej hudbe, ľudovom speve a zvykoch, príďte prvý septembrový víkend do Richvaldu.
Obec Richvald
Obec Richvald, v ktorej sa folklórny festival Dni obce Richvald konajú, sa nachádza 10 km juhozápadne od Bardejova. Najvýznamnejšou kultúrnou a architektonickou pamiatkou Richvaldu je gotický rímskokatolícky Kostol sv. Bartolomeja Apoštola, ktorý patrí medzi najstaršie kostoly v Šariši.Kostol bol postavený niekedy v 2. polovici 14. Storočia. Z jeho pôvodného vybavenia sa až do súčasnosti zachovali dve nesmierne vzácne pamiatky. Prvou je kamenná, jeden meter vysoká krstiteľnica s polygonálnou nohou a oblou kupou, do ktorej je vytesaný trojpásový vlys. V kostole je dnes umiestnená na južnej strane svätyne. Druhou umelecko-historickou pamiatkou je drevená polychrómovaná plastika Madony, ktorá vznikla v rokoch 1370 – 1380, zrejme ako súčasť pôvodného základného vybavenia novovzniknutého kostola.
Ďalšou cennou umeleckou pamiatkou Richvaldu, zapísanou aj do Štátneho zoznamu kultúrnych pamiatok Slovenska, je obraz významného slovenského maliara 2. polovice 19. storočia Petra Michala Bohúňa (1822 – 1879), ktorý sa nachádza napravo od oltára v novom evanjelickom kostole v Richvalde. Olejomaľba na plátne s rozmermi 177 x 115 cm predstavuje výjav Zmŕtvychvstanie Krista. Tento obraz bol súčasťou interiérovej výzdoby staršieho evanjelického kostola v obci z roku 1907 a predtým modlitebne, ktorá existovala v evanjelickej ľudovej škole, preto je pre miestnych evanjelických veriacich veľmi cenný aj z historického hľadiska. V Richvalde, rázovitej obci na severe Šariša, sa zachovali aj viaceré pamiatky ľudovej kultúry. Tradičný ľudový odev z tejto obce (časti mužského a kompletný ženský kroj) vystavuje Šarišské múzeum vo svojej národopisnej expozícii v Bardejovských Kúpeľoch. Z Richvaldu pochádza aj najstarší úľ na Slovensku z roku 1691, ktorý reprezentuje včelárstvo ako starodávne doplnkové zamestnanie obyvateľov obce.
Veľmi osobitým prejavom ľudovej kultúry v Richvalde bola v minulom storočí umelecká tvorba Andreja Hankovského (1904 – 1985). Tento ľudový rezbár – samouk pochádzal z roľníckej rodiny a aj sám dlhé roky hospodáril. Jeho prvými rezbárskymi prácami boli pastierske palice. V šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch vytvoril množstvo polychrómovaných rezieb a reliéfov, ktoré sú dnes v zbierkach Slovenskej národnej galérie v Bratislave, Slovenského národného múzea – Etnografického múzea v Martine, Šarišského múzea v Bardejove i v zbierkach mnohých súkromných zberateľov. Hankovský nebol v Richvalde jediným ľudovým tvorcom. Potvrdzuje to okrem iného aj vyrezávaná pastierska palica (kyjašek), ktorú vyhotovil ešte v roku 1865 Andrej Doruščák starší a ktorá je dnes súčasťou národopisnej zbierky Šarišského múzea.
Aj v súčasnosti v obci pôsobí ľudový rezbár Ľuboš Foľta, ktoré diela sú v prevažnej miere súčasťou súkromných zbierok. Socha sv. Františka sa nachádza v neďalekej obci Hervartov a je umiestnená v drevenom kostolíku.
Okrem historických pamiatok ponúka Richvald zázemie pre organizovanie výletov do okolia. Návštevník si môže vychutnávať nádherné okolie počas pešej prechádzky lesmi v okolí, prípadne obdivovať krásnu prírodu pri jazde na bicykli.V susedných obciach Krivé a Hervartov si návštevníci môžu pozrieť drevené kostolíky.
Miesto konania: Obec Bartošovce – prírodný amfiteáter, v prípade zlého počasia sála kultúrneho domu
Kontakt na usporiadateľa:
Z histórie festivalu:
Prvý ročník Slávností Bartošovskej kotliny sa konal v Bartošovciach v roku 2006. Založenie festivalu vychádzalo z pripomenutia si ľudových zvykov a tradícii regiónu. Obec chce prezentovať piesne a tance starých otcov a materí a zachovávať ich pre budúce generácie. Počas sedemročnej tradície festivalu sa na jeho pôde vystriedalo mnoho výborných folklórnych súborov z celého regiónu i zo zahraničia. Dôležitú súčasť programu tvorilo vystúpenie domácich folklórnych skupín. Atmosféru svojim humorom dotvárali ľudoví rozprávači. Od roku 2011 sa festival rozšíril a koná sa v dvojdňovom formáte. Podáva svedectvo o tom, že ľudové zvyky nevymreli, ale pretrvávajú naďalej.
Súčasnosť festivalu:
Festival organizuje obec Bartošovce v spolupráci s Hornošarišským osvetovým strediskom.
7. ročník organizovaný v roku 2012 sa niesol v duchu radosti zo spevu, tanca, úcty k minulosti a lásky k folklóru.
Festival sa začína v sobotu, sprievodným podujatím a pokračuje v nedeľu hlavným programom. Tradične sa predstavia domáce kolektívy, skupiny z neďalekého okolia ale aj folklórne súbory z celého regiónu. V rámci programu sa striedajú hudobníci, sólisti a o dobrú náladu sa vždy postará ľudový rozprávač. Pod holým nebom nechýbajú stánky s občerstvením a výrobcovia i predajcovia remeselných výrobkov. Pomerne mladý festival si získava čoraz viac priaznivcov z blízkeho i ďalekého okolia.. Ak sa chcete pripojiť k neopakovateľnej folklórnej atmosfére a radosti zo spevu či tanca, zavítajte do Bartošoviec predposledný augustový víkend.
Obec Bartošovce
Bartošovce sa rozprestierajú v Bartošovskej kotline v malebnom prostredí, na pol ceste medzi historickými mestami Bardejov a Prešov. Vznikli ako zemianska osada začiatkom 14. storočia. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1408. Počas svojej stredovekej histórie patrila viacerým šľachtickým rodom, bola prirodzenou spádovou obcou s najväčším významom v rámci bartošovského panstva. V obci sa darilo popri poľnohospodárstve a remeslám aj priemyselným odvetviam. V 19. storočí tu fungovala železná huta a papiereň. Rímskokatolícky Kostol Narodenia Panny Márie bol postavený začiatkom 17. storočia je národnou kultúrnou pamiatkou. V súčasnosti má obec vyše 700 obyvateľov a rozvinutú infraštruktúru. Je tu zriadená materská škola a základná škola. Športovým aktivitám slúži futbalové ihrisko a multifunkčný športový areál. V obci existuje mužská a ženská spevácka skupina „Bartošovčan“ a tanečno – spevácky súbor „ Bartošovské dzifčatá a parobci“.
Pôsobí tu viacero podnikateľských subjektov. Pre navštevníkov je k dispozícii aj kvalitná reštaurácia.
Bartošovce predstavujú dynamicky sa rozvíjajúce osídlenie, v ktorom sa spája v prirodzenom zväzku tradícia a novodobosť. V čase festivalu, ale aj počas celého roka sa návštevníci môžu kochať okolitou krásnou prírodou, pozrieť si drevený kostolík v dedinke Tročany, či Hervartov a spoznávať neďaleké pohorie Čergov s najvyšším vrcholom Minčol.
Miesto konania: obec Raslavice – divadelná sála Domu kultúry
Kontakt na usporiadateľa:
Z histórie podujatia:
Toto folklórne podujatie organizuje Hornošarišské osvetové stredisko už od roku 1993. Spočiatku sa organizovalo v Bardejove, avšak neskôr z dôvodu nedostupnosti vhodných priestorov bolo podujatie presunuté do Raslavíc, kde kultúrny dom už vyše 10 rokov poskytuje dôstojné miesto pre uskutočnenie prehliadky na regionálnej úrovni. Najdôležitejšou v prípade tohto podujatia je základná myšlienka, ktorou je zachovanie ľudových tradícií pre ďalšie generácie prostredníctvom výchovy mladej generácie folkloristov, ktorá má možnosť sa stretnúť a porovnávaním sa s inými kolektívmi ešte skvalitňovať svoju činnosť.
Súčasnosť podujatia:
V súčasnosti sa prehliadka organizuje v kultúrnom dome v Raslaviciach. Vystúpenia prebiehajú v divadelnej sále s kapacitou cca 350 divákov. K dispozícii sú tiež priestory šatní a estrádnej sály, ktoré slúžia na prezliekanie a prípravu účinkujúcich. Pre občerstvenie divákov a účinkujúcich je k dispozícii bar a salónik v dome kultúry. Striedavo sa organizuje súťaž tanečných zložiek detských súborov v jeden rok a speváckych a zložiek a ľudových hudieb v nasledujúci rok. Odbornej porote sa každoročne predstaví približne 400 – 500 účinkujúcich z 20 – 25 detských folklórnych súborov z celého prešovského kraja. Tí, ktorých porota ohodnotí ako najlepších, postúpia na celoslovenskú prehliadku detských folklórnych súborov. Každopádne každému odporúčame prísť a podporiť svojou účasťou toto milé podujatie a uistiť účinkujúce talenty svojím potleskom, že ich práca má obrovský význam.
Miesto konania: obec Raslavice – areál prírodného amfiteátra, divadelná sála domu kultúry
Kontakt na usporiadateľa:
História a súčasnosť podujatia
Sezóna folklórnych festivalov – „folklórne leto“ – začína každoročne už koncom mája. Jedným z prvých väčších festivalov v regióne sú tradične Šarišské slávnosti piesní a tancov v Raslaviciach. Keďže hlavná folklórna „sezóna“ začína v Raslaviciach, vznikla myšlienka, že by bolo zaujímavé zorganizovať v Raslaviciach aj rozlúčku s folklórnym letom. Dôležité bolo vytvoriť kostru podujatia, ktorá by nadväzovala na Šarišské slávnosti piesní a tancov, ale zároveň bola niečim odlišná, aby sa vytvoril nový formát festivalu.
Jedným z hlavných pilierov „nového“ raslavického festivalu sa stala aj podľa vzoru od zahraničných partnerov obce z Ukrajiny, prezentácia prípravy a ochutnávky tradičných raslavických jedál.
Program podujatia ktorého prvý ročník bol zorganizovaný v roku 2013 sa začína v sobotu skoro ráno tradičnou zabíjačkou. Počas dopoludnia pripravia šikovní miestni mäsiari tradičné bravčové výrobky – klobásu, tlačenku, hurky, škvarky, ktoré následne popoludní v priestore prírodného amfiteátra ponúkajú raslavické gazdinky spolu s ďalšími tradičnými jedlami, ako mačanka, či holúbky.
Pre účastníkov je pripravené čerstvé pečené mäso zo zabíjačky, teplý guláš, príjemné posedenie v prírode a široký sortiment nápojov.
Počas popoludnia prebieha v areáli škola tradičného tanca, ktorej sa návštevníci môžu zúčastniť. Lektori v doprovode ľudovej hudby vyučujú tance ako raslavická poľka, krucena čardáš a iné.
Sobotný program je zavŕšený večerným galaprogramom, ktorý sa odohráva v divadelnej sále domu kultúry. V rámci programu účinkujú všetky domáce folklórne telesá a tiež hostia z partnerských obcí z Poľska (spravidla z gminy Korzenna alebo Dydnia)
