Mikroregión sa dotýka na severe mesta Bardejov, na východe mesta Svidník, na juhu mesta Giraltovce. Rozprestiera v povodí riek Sekčov a Topľa a je geografcky tvorený obcami v okrese Bardejov. Je súčasťou Prešovského samosprávneho kraja (PSK), časti, ktorá je ako prirodzený región známa pod názvom Horný Šariš. Celý mikroregión je lemovaný na juhu cestou E371, zo severu cestou č. 77, na ktorej leží stredisková obec Zborov, a zo západu cestou č. 545, na ktorej leží aj stredisková obec Raslavice.
Jedinečnosti regiónu Horný ŠarišVypovedať na priestore vymedzenom touto publikáciou všetko o dejinách a špecifkách regiónu, ktorý je všeobecne nazývaný ako Horný Šariš, nie je možné. Aj napriek tomu, že ide o región, ktorý na rozdiel od iných regiónov Slovenska nemá jednu dominantu alebo špecifkum, ktoré by ho jednoznačne defnovali (ako napríklad Spiš so svojím Spišským hradom či Vysokými Tatrami, alebo Liptov z Jánošíkom alebo vodným dielom Liptovská Mara), nemôžeme povedať, že by šlo o regi-ón marginalizovaný či zaostalý.Neplatí to minimálne v rovine kultúrnej, historickej alebo v rovine prírodných podmienok.
Medzi najtypickejšie prvky Horného Šariša, ktoré ho najviac charakterizujú patrí jednoznačne pestrosť a variabilita. Tento región ako máloktorý iný na Slovensku zahŕňa v sebe dlhodobú prítomnosť a spolužitie rôznych kultúr, ktoré sa výrazným a neoddiskutovateľným spôsobom zapísali do jeho dejín, kultúry, jazyka, architektúry a sú jasne viditeľné aj do dnešných dní. Práve v oblasti Horného Šariša prebieha hranica medzi východnou a západnou Európou. Z náboženského hľadiska tu prebieha hranica medzi východnou a západnou kresťanskou cirkvou – pravoslávni, gréckokatolíci, rímskokatolíci či evanjelici. Ide o región, v ktorom sa už od nepamäti stretávajú rôzne národnosti – do dnešných dní tu vedľa seba žijú Slováci, Rusíni, Ukrajinci, Rómovia a v minulosti taktiež Nemci, Židia a Poliaci a i.
Jedným z najvizuálnejších prejavov práve tejto pestrosti a variability sú sakrálne pamiatky, t. j. aj drevené kostolíky. V minulosti ich na Slovensku bolo zdokumentovaných vyše 300, avšak do dnešných dní sa ich zachovalo len okolo 50. V roku 1968 bolo 27 z nich vyhlásených za národnú kultúrnu pamiatku (následne k nim pribudli ešte ďalšie dva) a v roku 2008 bolo 8 z nich zapísaných dokonca do zoznamu Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Veľká časť z týchto drevených kostolíkov sa nachádza práve v regióne Horného Šariša.
Jeden z najstarších drevených kostolíkov zapísaných do spomínaného zoznamu UNESCO sa nachádza v obci Hervartov. Ide o rímskokatolícky gotický kostol zasvätený sv. Františkovi z Assisi postavený bol okolo roku 1500. Medzi ďalšie patria gréckokatolícke kostolíky, ako Kostol sv. Mikuláša v obci Frička z 18. storočia, Kostolík Panny Márie z roku 1763 z Jedlinky, rovnomenný kostolík zo 17. storočia z obce Kožany, Kostolík sv. Lukáša z roku 1826 z obce Krivé, Kostolík sv. Kozmu a Damiána z roku 1708 – 1709, ktorý sa nachádza v časti Venecie obce Lukov a Kostolík sv. Lukáša z roku 1739 v obci Tročany.
Ďalšie dva kostolíky z tohto regiónu nezapísané do zoznamu národných kultúrnych pamiatok boli prevezené do skanzenu v Bardejovských Kúpeľoch. Z obce Zboj bol v roku 1967 prenesený kostolík troch hierarchov (sv. Ján Zlatoústy, sv. Bazil Veľký a sv. Gregor Naziánsky) postavený v roku 1766 a drevený Kostolík Ochrany Bohorodičky z roku 1730, ktorý bol prenesený z obce Mikulášová ešte v roku 1931.
Všetky drevené kostolíky tvoria typické stavby tzv. lemkovského typu (postupné znižovanie výšky jednotlivých veží, pričom vstupná veža alebo zvonica je najvyššia a postupne smerom k oltárnej časti chrámu sa znižuje). O drevené kostolíky sa už v minulosti zaujímali mnohí odborníci. Jedným z nich bol aj český fotograf a umenovedec Florián Zapletal, ktorý v rokoch 1919 – 1926 realizoval niekoľko výskumných ciest na Zakarpatsko a východné Slovensko. V jeho pozostalosti sa zachovalo viac ako 700 sklenených negatívov prevažne drevených kostolíkov, medzi ktorými sú aj unikátne zábery z Horného Šariša. Práve tieto tvoria obrazovú časť tohto krátkeho príspevku.
Podobných drahokamov, ktorými sa tento región môže pýšiť, nájdeme podstatne viac. Sú medzi nimi historické a umelecké pamiatky, osobnosti, prírodné zaujímavosti, unikátne ľudové zvyky a tradície.
Združenie obcí Mikroregiónu Sekčov – TopľaObce mikroregiónu: Abrahámovce, Bartošovce, Brezov, Buclovany, Fričkovce, Hankovce, Harhaj, Hertník, Hervartov, Janovce, Kľušov, Kobyly, Kochanovce, Koprivnica, Lascov, Lopúchov, Lukavica, Marhaň, Nižná Vôľa, Oľšavce, Osikov, Raslavice, Rešov, Richvald, Stuľany, Šiba, Tročany, Vaniškovce, Vyšný Kručov, Vyšná Voľa.
V mikroregióne žije cca 18 400 obyvateľov, sčasti je zastúpený aj rómskym etnikom.
PolohaZ pohľadu celého Slovenska sa mikroregión Sekčov – Topľa nachádza na severojužnom ťahu medzi poľskou a maďarskou hranicou, severne od krajskej metropoly Prešov.
Mikroregión sa rozprestiera v Ondavskej vrchovine, s najvyšším vrcholom Kačalová (676 m n. m.), zo západu doň zasahujú výbežky pohoria Čergov s najvyšším vrcholom Čergov (1049 m n. m.) a Minčol (1155 m n. m.), z juhovýchodnej strany ho ohraničuje pohorie Medzihorie.
Mikroregión sa dotýka na severe mesta Bardejov, na východe mesta Svidník, na juhu mesta Giraltovce. Mikroregión sa rozprestiera v povodí riek Sekčov a Topľa a je geografcky tvorený 30 obcami prevažne v okrese Bardejov. Je súčasťou Prešovského samosprávneho kraja (PSK), časti, ktorá je ako prirodzený región známa pod názvom Horný Šariš. Celý mikroregión je lemovaný na juhu cestou E371, zo severu cestou č. 77, na ktorej leží stredisková obec Zborov, a zo západu cestou č. 545, na ktorej leží aj stredisková obec Raslavice.
História a zaujímavostiMikroregión Sekčov – Topľa disponuje dobrými východiskami pre postupné rozširovanie cykloturistiky, najmä vo vzťahu k blízkym mestám Prešov, Bardejov, Giraltovce, Svidník. Po dobudovaní základnej infraštruktúry pre viacdňové pobyty v prípade cykloturistiky môžeme dokonca uvažovať aj o potenciálnych trhoch (nadregionálnych).
Minerálne pramene s malou výdatnosťou sa nachádzajú v obciach Abrahámovce, Koprivnica, Oľšavce a Tročany. Významným faktorom pre rozvoj cestovného ruchu je Čergovské pohorie.
Obec Abrahámovce
Obec Bartošovce
Obec Brezov
Obec Buclovany
Obec Fričkovce
Obec Hankovce
Obec Harhaj
Obec Hertník
Obec Hervartov
Obec Janovce
Obec Kľušov
Obec Kobyly
Obec Kochanovce
Obec Koprivnica
Obec Lascov
Obec Lopúchov
Obec Lukavica
Obec Marhaň
Obec Nižná Voľa
Obec Oľšavce
Obec Osikov
Obec Raslavice
Obec Rešov
Obec Richvald
Obec Stuľany
Obec Šiba
Obec Tročany
Obec Vaniškovce
Obec Vyšná Voľa
Obec Vyšný Kručov
Informácie budu doplnené
Drevený kostol svätého Františka z Assisi – Hervartov
Národná kultúrna pamiatka – rímskokatolícky drevený kostol sv. Františka z Assisi je v súčasnosti využívaný v pôvodnej funkcii na liturgické účely rímskokatolíckej cirkvi. Zároveň, ako pamiatka svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, je využívaný aj ako exponát na vzdelávacie účely, poznávacie účely v rámci cestovného ruchu a na špecifcké kultúrne podujatia (koncerty).
Budova dreveného kostola sa nachádza v centre obce Hervartov, na námestí pri potoku. Je to výnimočná drevená budova, ktorá urbanisticky aj architektonicky dominuje celej obci. Kostol sv. Františka z Assisi pochádza z 15. storočia a reprezentuje najstarší typ drevených kostolov na Slovensku. Hmotovo-objemová skladba kostola opakuje skladbu kamenných kostolov neskorého stredoveku. Skladá sa z dvoch častí – veže a pozdĺžnej lode s polygonálnym sanktuáriom. V hmote kostola sa ukrýva aj sakristia a podvežie. Kostol má zreteľne gotický charakter.
Hlavným stavebným materiálom je drevo červeného smreka. Konštrukcia obvodových stien je zrubová, v exteriéri opláštená zvislým dreveným doštením. Priestor hlavnej lode je prekrytý plochým došteným záklapom, priestor sanktuária prekrýva drevená rebrová klenba dreveným došteným záklapom kopírujúcim rebrá klenby tak, že sa rebrá v interiéri priznávajú. Podlaha je z nepravidelných kamenných tabúľ.
Veža – zvonica – je postavená v osi hlavnej lode oproti sanktuáriu tak, že v podveží vytvára vstupný priestor do kostola. Veža v tvare ostrého zrezaného ihlana nesie klietku samotnej zvonice, ktorú prekrýva vrcholový, približne rovnostranný ihlan v špici prekrytý dvojitou kužeľovou strieškou. Konštrukcia veže je staticky nezávislá vzhľadom na nosné zrubové steny lode kostola: je stĺpiková, rámovej konštrukcie, tvarovo stužená a výškovo stabilizovaná vloženými horizontálnymi podlažiami, ktoré sú medzi sebou spojené strmým dreveným rebríkovým schodiskom. Z exteriérovej strany sú šikmé steny veže opláštené šindľovou krytinou, zvonová klietka je opláštená zvislým doštením.
V interiéri kostola sú vzácne nástenné maľby zrealizované na hladkých stenách obvodových zrubových stien v niekoľkých etapách – od konca 15. storočia do 18. storočia. Objekt bol v priebehu 19. a 20. storočia niekoľko ráz čiastočne reštaurovaný a obnovovaný. Dnešná podoba interiéru nesie znaky posledných úprav z rokov 1976 a zo začiatku 90. rokov minulého storočia. Okolie kostola je upravené, areál je obohnaný múrom z lomového kameňa, ktorý je tiež predmetom pamiatkovej ochrany.
Raslavice
Evanjelický kostol sv. Trojice – Raslavice
Renesančno-barokový (Horný) kaštieľ – Kláštor sv. Jozefa
Kaplnka v parku pri renesančno – barokovom kaštieli
Park pri renesančno-barokovom kaštieli
Klasicistický (Dolný) kaštieľ
Židovská synagóga a cintorín
Gréckokatolícky Chrám sv. Lukáša Evanjelistu – Tročany
Kostol narodenia Panny Márie – Bartošovce
Rímskokatolícky kostol Povýšenia sv. Kríža – Brezov
Kostol zasvätený sv. Kataríne Alexandrijskej – Hertník
Rímskokatolícky kostol zasvätený sv. Ondrejovi – Koprivnica
Evanjelický kostol – Lopúchov
Kostol zasvätený Narodeniu Panny Márie – Nižná Voľa
Rímskokatolícky kostol sv. Michala Archanjela – Osikov
Evanjelický kostol sv. Trojice – Raslavice
Gréckokatolícky chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky – Rešov
Rímskokatolícky Kostol sv. Bartolomeja Apoštola – Richvald
Kúria – Koprivnica
Kaštieľ a krypta – Marhaň
Starobylá drevená zvonica v Lukavici
Vinná pivnica vo Fričkovciach
Hertník
Socha sv. Antona Paduánskeho r. 1760
Kaplnka najsvätejšej trojice 1858
Kaštieľ
Kaplnka sv. Anny r. 1930
Kaplnka sv. Kríža 1760
Stravovanie
Bowling pub – DUET
Penzión Raslavičan
Sypanec Pizza & Bar - Bartošovce
Motorest Mark
Motorest Jose
Bocian Fričkovce
IZ KOR-GYM n. o. Hertník
Ubytovanie
Penzión AGRO Raslavice
Penzión Nádej
Penzión Raslavičan
Sypanec - Bartošovce
Objekt služieb cestovného ruchu Hervartov
Chata Čergov
Motorest Mark
Turistická ubytovňa Hertník
Mikroregiónom Sekčov – Topľa, ako aj okresom Bardejov prechádzajú viaceré cyklotrasy. V samotnom okrese sa nachádza 40 km značených cykloturistických trás. Okres susedí s turisticky veľmi aktívnou oblasťou na poľskej strane, čo vytvára možnosti na ich vzájomné prepojenie.
Prešov (Hajtol) – Fintice – Záhradné – Tulčík – Demjata – Raslavice – Osikov – Fričkovce – Hertník – Kľušovská Zábava – Bardejov – Svidník – Dukla (Poľsko) – Čertižné – Habura – Medzilaborce – Svetlice – Hostovice – Pčolinné – Snina – Sninské rybníky – Strihovce – Dúbrava – Ubľa – Maly Bereznyj (Ukrajina)
Charakter:
Vedie podhorím Čergova, Odavskou Vrchovinou, Nízkymi Beskydami a podhorím Vihorlatu po štátnych cestách II., III. a miestami aj I. triedy.
Cyklotrasa je vyznačená od križovatky mestskej časti Prešova Nižná Šebastová (Hajtol) cez Fintice, odkiaľ stúpa do Fintickeho sedla, ďalej klesá do obce Záhradné, tu odbočuje vpravo do Tulčíka, kde sa otáča na sever a pokračuje po poľnej ceste do Demjaty. Odtiaľ pokračuje po miestnych komunikáciách do Raslavíc, kde odbočuje na Osikov a stúpa do Fričkoviec a Hertníka, odkiaľ klesá cez Kľušovskú Zábavu do Bardejova. Pred koncom mesta odbočuje vpravo do Bardejovskej Novej Vsi a míňa tým známe Bardejovské Kúpele. Ďalej pokračuje cez Andrejovú do Šarišského Čierneho, kde odbočuje na Cigľu a cez Dubovú sa pred Vyšným Orlíkom dostáva na cestu I. tr., po ktorej pokračuje cez Nižný Orlík do Svidníka, kde sa v minulosti robili pokusy s ťažbou zlata. Zo Svidníka trasa pokračuje smerom na Duklu, ale pred Ladomírovou odbočuje do Údolia smrti, v ktorom pokračuje cez Kapišovú a Nižnú Pisanú do Vyšnej Pisanej. V tejto oblasti sa počas 2. svetovej vojny odohrávali najťažšie boje po prechode Duklianskeho priesmyku počas Karpatsko-duklianskej operácie. V prírode je expozícia s mnohými kusmi bojovej techniky. Z Vyšnej Pisanej pokračuje trasa po poľnej ceste do Medvedieho, Krajnej Bystrej a v Nižnom Komárniku sa dostáva na miestnu komunikáciu, po ktorej pokračuje na hraničný priechod v Duklianskom priesmyku. Po prekročení poľskej hranice trasa pokračuje cez mesto Dukla a obec Bobrka, kde je múzeum nafového priemyslu, ďalej pokračuje do mesta Krosno. Tu sa otáča a smeruje späť na Slovensko cez kúpeľné mestečko Rymanov Zdroj na hraničný priechod v Čertižnom, odkiaľ trasa klesá cez Haburu a Borov do Medzilaboriec. Odtiaľ pokračuje zvlneným terénom cez Ňagov, Čabalovce a Výravu do Svetlíc, pokračuje cez Nižnú Jablonku do Hostovíc, z ktorých klesá cez Pčolinné do Sniny. Z nej trasa vedie na Sninské Rybníky a stúpa ďalej do Vihorlatu k Umartému, kde pokračuje po bývalej trati železničky k Strihovcu, cez ktorý klesá do Šmigovca a Dúbravy. Odtiaľ ide po št. ceste II. triedy do Uble, kde je pri kostole rázcestie so zelenou cyklotrasou Zelený bicykel. Spolu s ňou pokračuje na hraničný prechod na Ukrajinu Ubľa – Malyj Bereznyj, kde opúšťa naše územie. Na ukrajinskej strane je sporadicky značená cez Velikyj Bereznyj, Siľ, Kostrinu a Vyšku do obce Ljuta.
Zdroj: http://cyklotrasy.luho.sk/subory/cyklotrasy_menu2.fles/popis_ cyklotras/cervena_k.htm
Demjata – Raslavice – Osikov – Fričkovce – Hertník – Šiba
Raslavice: každoročné folklórne slávnosti, kultúrne pamiatky (najmä kostol z 13. storočia s možnosťou vyhliadky z jeho veže), široké možnosti občerstvenia, celoročná prevádzka krytého bazéna
Fričkovce: možnosť odbočky na Čergovské sedlo (chata Čergov), možnosť pokračovať po hrebeni Čergova (iba horský bicykel)
Hertník: opevnený kaštieľ – možnosť odbočky na Tročany (drevená cerkev)
Šiba: možnosť pokračovať do Hervartova (drevený kostolík)
Zdroj: http://www.svidnik.sk/data/fles/datanas/fles_ext/horny_saris/leto_cyklo.htm
Prešov – parkovisko ŽSR – Prešov – Za Kalváriou – Prešov – sídlisko II. (255 m n. m.) – Prešov – Šidlovec – Veľký Šariš (269 m n. m.) – Šarišské Michaľany – Sabinov (324 m n. m.) – Pečovská Nová Ves – Lipany – Kamenica – Lipany – Ľubotín – Plaveč – Orlov – Čirč, colnica – Ruská Voľa – Obručné – Lenártov – Maľcov – Gerlachov – Tarnov – Rokytov – Mokroluh – Bardejov – Bardejovská Zábava – Kľušovská Zábava – Kľušov – Kobyly – Raslavice – Demjata – Tulčík – Kapušany – Hajtol, odbočka na Fintice – Prešov, parkovisko ŽSR
Prešov, parkovisko ŽSR – Hajtol, odbočka na Fintice – Kapušany – Lipníky – Chmeľov, zas. SAD – Kračúnovce – Giraltovce – Soboš – Okrúhle – Radomá – Šarišský Štiavnik – Rakovčík, zas. SAD – odbočka na Mestisko – Mestisko – Svidník – Nižný Orlík – Vyšný Orlík – Nižný Mirošov – Vyšný Mirošov – Hutka – Nižná Polianka – Smilno – Zborov – Dlhá Lúka – do Bardejovských Kúpeľov – Bardejovské Kúpele – do Bardejovských Kúpeľov – Bardejov – Bardejovská Zábava – Kľušovská Zábava – Kľušov – Kobyly – Raslavice – Demjata – Tulčík – Kapušany – Hajtol, odbočka na Fintice – Prešov, parkovisko ŽSR
Zdroj: http://www.mojeslovensko.sk/saris-cyklotrasy
Z Centra vyraziť po Ulici kpt. Nálepku a ďalej po Mičkovej na Bardejovskú Zábavu. Za Bardejovskou Zábavou sa držať vľavo na hlavnej smerom na Kľušov a pokračovať priamo na Kobyly, Janovce a Raslavice. V Raslaviciach (cca 18,5 km) zabočiť doľava na Nižné Raslavice a pokračovať po hlavnej na Abrahámovce. Tam sa držať vpravo na Budovany. V Budovanoch na križovatke doľava na Koprivnicu a pokračovať rovno na Marhaň. V Marhani doľava a na konci dediny (cca 31,8 km) doľava na Harhaj a odtiaľ ďalej na Porúbku, Nemcovce a Kučín. Za Kučínom (cca 39,7 km) zabočiť doľava na Kurimu a Dubinné a pokračovať ďalej okolo Poliakoviec na Hrabovec. Ďalej okolo Komárova pokračovať priamo po Giraltovskej na Bardejovskú Novú Ves a ďalej po Priemyselnej, Duklianskej a Slovenskej do centra Bardejova.
Z centra vyraziť po Štefánikovej smerom na Mníchovský Potok, Mokroluh, Rakytov a Tarnov. Pokračovať akoby na Gerlachov a pred Gerlachovom (cca 12 km) zabočiť doľava na Kružlov, Krivé a Richvald. Pokračovať ďalej na Hervantov a Šibu, kde zabočiť vľavo na Kľušov a Kľušovskú zábavu. Neodbočiť na Kľušov, prejsť po okraji Kľušovskej Zábavy a pokračovať priamo na Bardejovskú Zábavu a ďalej po Mičkovej až do Bardejova. Trasa vedie po stredne a menej frekventovaných cestách a je vhodná aj pre cestné bicykle.
Zdroj: http://www.bikermania.sk/Mapy/BardejovRaslavice.php
V okrese Bardejov sa nachádza 40 km značených cykloturistických trás. Na okres s takýmto potenciálom je to skutočne málo, a to aj vzhľadom na fakt, že ide o časť diaľkovej cyklomagistrály Karpatská cyklistická cesta. Okres susedí s turisticky veľmi atraktívnou oblasťou na poľskej strane, a preto potenciál vidíme najmä v riešení a realizácii cezhraničných cykloturistických trás. Bardejov a najmä jeho časť Bardejovské kúpele sú najmä kúpeľným strediskom a lokalitou vyhľadávanou pre hodnotu poznávacej turistiky.
Okres má možnoť ponúknuť oveľa viac a pozvať návštevníkov aj do menej známých zákutí okresu. Tými sú zrúcaniny hradu Makovica – Zborov, unikátne Jurkovičove pamätníky z 1. svetovej vojny na hranici s Poľskom či začínajúca konská turistika. Bardejov má priestor na zlepšenie svojej ponuky voči aktívnemu turistovi.
Z Bardejova prechádzame cestou s hustejšou automobilovou dopravou cez Kľušovskú Zábavu do obce Šiba. Zo Šiby potom do Hertníka, ďalej Fričkovce a Osikov a postupne klesáme do obce Raslavice. Pred Demjatou odbočíme z hlavnej na spevnenú cestu a za Demjatou prejdeme ponad potok Sekčov cez drevenú lávku. Odtiaľto trasa pokračuje po starej poľnej ceste. V nepriaznivom počasí môžeme úsek medzi Demjatou a Tulčíkom prejsť aj po hlavnej ceste smerom do Prešova. V obci Tulčík sa môžeme občerstviť vodou z minerálneho prameňa. Z Tulčíka odbočujeme na Záhradné a dostaneme sa až na Fintické sedlo, z ktorého je pekný výhľad na Čergovské vrchy a Kapušiansky hrad. Zo sedla zídeme do Fintíc, potom do Nižnej Šebastovej až do centra Prešova.
Dĺžka trasy: 35 km. Trasa sa začína v Bardejove, pokračujeme cez Ulicu Komenského stúpaním po štátnej ceste č. III/54526 na Bardejovský Mihaľov. Z Bardejovského Mihaľova klesáme po poľnej ceste na asfaltovú cestu, kde odbočíme vľavo na Kľušovskú Zábavu. Po asi 2 km odbočíme vpravo na Hertník a po prejazde obcou smerujeme na sedlo Čergov, cez Ostrý kameň na vrchol Lysej a zelenou turistickou značkou schádzame do rekreačného strediska Drienica-Lysá. Pokračujeme k hlavnej ceste a po odbočení vľavo smerujeme do Sabinova.
Dĺžka trasy: 54 km. Trasa sa začína v Bardejovskej Novej Vsi. Dolu prúdom Tople minieme po ľavej ruke chránené nálezisko Slatina pod Lieskovcom a odbočíme vľavo do Beloveže. Za obcou nás čaká krátke prudké stúpanie a následný zjazd do Hažlína. Súbežne s potokom Hažlinka klesáme cez Ortuťovú a Sašovú na rázcestie v Dubinnom. (Stúpanie na Hažlín možno priamo obísť z Bardejovskej Novej Vsi do Dubinného). Cez Kurimu a Kučín pokračujeme do Marhane. Tu odbočíme vpravo, prejdeme cez Topľu a pred Koprivnicou odbočíme vpravo. Odtiaľto nás čaká sústavné stúpanie cez Kochanovce až do Vyšnej Vole. Odtiaľto už klesáme cez Lukavicu do Bardejova.
Celková dĺžka trasy je 70,5 km, ale dá sa ísť aj cez Poľské územie a tým sa ešte predĺži. Trasa vedie z Bardejova cez Zborov, Stebník, Kurov, Livov, Krivé, Mihaľov a späť do Bardejova. Vyrážame z Bardejova a cez Tehelňu a cez les sa dostaneme do Bardejovských Kúpeľov. Odtiaľ sa opäť cez les cestou cez Stebnícku Maguru dostaneme do Zborova, pokračujeme smerom na Stebník, 3 km za obcou odbočujeme doľava na Hutisko a pokračujeme ďalej na štátnu hranicu. Po hranici prejdeme až po Kurovské sedlo (Štátna hranica pri Hutisku – Štátna hranica pri Kurove: 10 km len odhadom). Z Kurovského sedla ideme dole na rázcestie a odbočujeme doprava po ceste I/77 a pred obcou Malcov odbočujeme doľava do Lukova. Tu si môžeme pozrieť gréckokatolícky drevený kostolík sv. Kozmu a Damiána, ktorý bol postavený v rokoch 1708 – 1709. Vraciame sa späť po ceste, ktorou sme prišli, a v obci Kružlov odbočujeme doprava a pokračujeme až do Krivého, kde je ďalší gréckokatolícky drevený kostolík sv. Lukáša z roku 1826. Pokračujeme ďalej až do Hervartova, kde sa nachádza jediný rímskokatolícky drevený kostolík sv. Františka z Assisi. Je to zároveň najstarší drevený kostolík v okolí Bardejova, ktorý je datovaný približne do roku 1500. Späť do Bardejova môžeme ísť po ceste I/77 alebo cez Mihaľov s vyhliadkou na mesto.Táto trasa sa dá ešte predĺžiť prejdením cez hranicu do Poľska pri Hutisku do Blechnarka, potom do Wysowa, cez Tylicz a späť na Kurovské sedlo. Z Tylicza sa tiež dá zájsť až do najznámejšieho poľského kúpeľného strediska Krynica. Tu máte široké možnosti relaxu i ochutnania miestnych poľských špecialít.
Dĺžka trasy: 63,5 km. Trasa vedie cez Bardejov, Kobyly, Tročany, Raslavice, Abrahámovce, Marhaň, Porúbku, Kučín, Kožany, Kurimu, Dubinné a späť do Bardejova. Vyrážame z Bardejova smerom do Prešova po ceste II/545 cez obce Kľušov a Kobyly. Na rázcestí pri obci Janovce odbočujeme doľava do obce Tročany, kde si môžeme pozrieť gréckokatolícky drevený kostolík sv. Lukáša Evanjelistu, ktorý bol postavený v roku 1739. Vraciame sa späť na rázcestie a odbočujeme doľava opäť na cestu II/545 do rázovitej obce Raslavice s nádhernou galériou a bohatými možnosťami občerstvenia. Pri obecnom úrade odbočujeme z cesty II/545 doľava cez Abrahámovce a Koprivnicu do Marhane a ďalej do Kučína a Kožian. V Kožanoch je drevený kostolík Stretnutia Pána so Simeonom pochádzajúci z roku 1698. Po obhliadke kostolíka pokračujeme späť na rázcestie pri obci Kučín a odbočujeme doprava do obce Kurima, kde môžeme navštíviť kaštieľ. V ďalšej obci Dubinné je sedemstoročný dub a zároveň možnosť kúpania sa a rybolovu v blízkom rybníku.
Dĺžka trasy: 35,5 km. Trasa vedie z Bardejova cez Kružlov, Krivé, Richvald a Hervartov späť do Bardejova. Vyrážame smerom na Starú Ľubovňu po ceste I/77 a v obci Kružlov odbočujeme doprava smerom na Krivé. V tejto obci je gréckokatolícky drevený kostolík sv. Lukáša z roku 1826. Pokračujeme ďalej cez obec Richvald a po ôsmich kilometroch odbočujeme doprava na obce Hervartov, kde je jediný rímskokatolícky drevený kostolík sv. Františka z Assisi. Pochádza približne z roku 1500 a je najstarší zo všetkých kostolíkov nachádzajúcich sa v okolí Bardejova. V roku 2008 bol zapísaný do Zoznamu svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO. Hneď pred kostolíkom sa nachádza informačné centrum s možnosťou občerstvenia a získania informácií o obci a okolí. Z Hervartova sa vraciame späť na rázcestie a odbočujeme doprava smerom na cestu II/545do Bardejova. Náročnejšia cesta vedie cez Bardejovský Mihaľov s vyhliadkou na mesto Bardejov od hotela Bellevue. Dĺžka trasy sa týmto veľmi nezmení, ale je fyzicky podstatne náročnejšia (vyznačená svetlomodrou farbou) pre náročné stúpanie do miestnej časti Bardejovský Mihaľov.
Zdroj: http://www.bardejov.sk/mesto/turizmus/kam-na-vylet
1. Bardejov – Kružlov – Krivé – Richvald – Hervartov – Bardejov
Trasa meria cca 40km. Smerujeme z Bardejova po štátnej ceste č.I/77 na Starú Ľubovňu. V Kružlove odbočíme na Krivé, kde môžeme urobiť zastávku a pozrieť si drevený chrám východného obradu sv. Lukáša z roku 1826, ktorý sa nachádza na západnej strane nad obcou. Trojpriestorová sakrálna stavba je na kamennej podmurovke, ošindľovaná a upravená v 20. storočí. Pokračujeme po štátnej ceste nádhernou prírodou v smere na Hervartov. Tu môžeme urobiť ďalšiu zastávku a urobiť prehliadku gotického Kostola sv. Františka z Assisi postaveného okolo roku 1500, ktorý je jedným z najstarších drevených kostolov tohto typu na Slovensku a od r. 2008 je zapísaný aj do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Výtvarne a esteticky pôsobivé sú interiérové gotické nástenné maľby, kde sú znázornené napr. výjavy: Adam a Eva v raji, súboj sv. Juraja s drakom. Súčasťou interiéru je oltár Panny Márie, sv. Kataríny Alexandrijskej a sv. Barbory (1460 – 1470). Zaujímavé sú nástenné maľby sv. Jána Krstiteľa a sv. Pavla Apoštola. Medzi obrazmi je Posledná večera (1653) a Tabuľový obraz sv. Františka z Assisi, sv. Krištofa a sv. Kataríny Sienskej (1460 – 1470). Tento drevený kostol patrí medzi najvzácnejšie sakrálne stavby na území Slovenska. Z Hervartova pokračujeme poslednou etapou do Bardejova.
2. Bardejov – Tročany – Raslavice – Abrahámovce – Marhaň – Porúbka – Kučín – Kožany – Kurima – Dubinné – Bardejov
Trasa sa začína v Bardejove po štátnej ceste č.II/545 smerom na Prešov. Na trase po 17 km je možná prehliadka dreveného kostolíka východného obradu sv. Lukáša Evanjelistu postaveného v roku 1739 v Tročanoch, ktorý sa nachádza priamo v obci na rovnom teréne. Trojpriestorová zrubová konštrukcia je postavená na nízkej kamennej podmu rovke a je pokrytá drevenými šindľami. V interiéri sa nachádzajú ikony zo 17. – 19. storočia (napr. Ukrižovanie, 1634, sv. Michal, 17. storočie, sv. Lukáš Evanjelista, 1638, Spasiteľ s nebeskými silami, 17. storočie) a drevený polychrómovaný svietnik z 18. storočia. Pokračujeme cez Raslavice a Buclovany smerujeme do Marhane, kde sa napojíme na štátnu cestu č.III/5565. V Kožanoch sa nachádza drevený chrám východného obradu Stretnutia Pána so Simeonom postavený v 17. storočí. Drevený kostol stojí na kamennej podmurovke a je prikrytý šindľovou strechou. V interiéri sú ojedinelé vzácne nástenné maľby z 18. storočia, ktoré vytvárajú nádhernú fgurálnu kompozíciu a výrazne esteticky dopĺňajú celkovú atmosféru kostolíka. Kráľovské dvere ikonostasu sú z konca 17. storočia. Vo veži kostola sa nachádza gotický zvon z roku 1406. Z Kožian smerujeme na Bardejov údolím rieky Topľa do Kurimy, ktorá bola v minulosti poddanským mestečkom. V roku 1415 získala jarmočné právo. V chotári sa kedysi dolovalo aj zlato. Obyvateľstvo sa zaoberalo prevažne remeselníctvom. V 18. storočí tu bola v prevádzke skláreň..V Dubinnom môžeme vidieť sedemstoročný dub s obvodom 13 m a zároveň využiť možnosť kúpania a rybolovu v blízkej vodnej nádrži.
Zdroj: http://www. bardejov.sk/mesto/turizmus/kam-na-vylet
Lyžiarske trasy – Zimná turistika na bežkách
Trasa Raslavice – Tročany – Rešov a späť
Trasa predstavuje síce časovo náročnú túru ale v príncípe ide o pohodovú trasu, s väčším ale krátkym stúpaním hneď za Raslavicami smerom na televízny vykrývač. Samotnú obec Tročany prechádzame buď okolo potoka Rešovka alebo po obecnej komunikácii s následným odbočením doprava, ktoré nás privedú na lesnú cestu viac – menej kopírujúcu koryto spomínaného potoka. Ak máme šťastie, môže nás čakať úhľadná bežkárska stopa, ale tak či tak máme pred sebou takmer idylickú trasu, okrem meandrujúceho potoka lemovanú lesným porastom z oboch strán a to až takmer po samotnú obec Rešov. Dĺžka trasy je okolo 24 km. Časová náročnosť trasy tam aj späť je okolo 5 hodín.
Po krátkom oddychu a občerstvení je potrebné zaveliť na cestu naspäť. Je potrebné ešte uviesť, že úsek Tročany – Rešov je možné absolvovať nielen spomínaným korytom Hraboveckého potoka, ale s miernym odbočením máme k dispozícii ďalšie dve varianty – súbežné (značkované) trasy vedúce okolitou zalesnenou krajinou napravo aj naľavo (napr.: Tročany – dolina Rešovky – Rešov – Andrejova hora – Michalova hora – Dukance – Tročany). Pre úplnosť dodávame, že trasa Tročany – Rešov je využívaná aj turistami z Hertníka i Bartošoviec, ktorí takto „predlžujú“ lyžiarsku stopu do uvedených obcí.
Trasa Raslavice – Koprivnica a späť
Táto trasa v smere z Raslavíc krátko kopíruje „Rešovskú stopu“. Pred Tročanmi však odbočíme v pravo do kopca ku „Prílesku“. Od toho to miesta väčšiu časť trasy klesáme, spočiatku relatívne prudko po blízky lesný porast. Tu sa môžeme pristaviť aj občerstviť v jednoduchom poľovníckom prístrešku. Okrem tohto lesíka ostatná časť trasy vedie už len poliami a lúkami. Samotné zakončenie trasy v Koprivnici je opäť dosť strmé. Po nevyhnutnom odpočinku v miestnom hostinci sa môžeme vydať na cestu späť. Máme však pred sebou náročnejšiu časť cesty, pretože prevažne stúpame, a to až po Prílesok nad Tročanmi. Odmena v podobe nádherných scenérií spiacej zimnej krajiny však stojí za to. Dĺžka trasy Raslavice – Koprivnica je cca 20 km tam a naspäť, časová náročnosť cca 4,5 hod.
Žltá trasa: Raslavice – Tročany – Rešov,
Oranžová trasa: Raslavice – Koprivnica
Lyžiarske stredisko Fričkovce
Lyžiarské stredisko Fričkovce sa nachádza v rovnomennej obci v nadmorskej výške 580 – 610 m. n. m. V zimnom období stredisko ponúka:
Kontakt: Lyžiarske strediskoFričkovce č. 164, 086 42 Hertník, +421905655042, +421918917178, dano.soltys@gmail.com
Viac na webstránke: http://lyziarske-stredisko-frickovce.webnode.sk/
V obci Rešov sa každoročné usporaduváva Podujatie Rešovská biela stopa
Miesto konania: Obec raslavice – prírodný amfteáter, v prípade zlého počasia divadelná sála kultúrneho domu
Kontakt na usporiadateľa:
Z histórie festivalu:
Prvý ročník Šarišských slávností piesní a tancov (v tom čase ešte Hornošarišských slávností piesní a tancov) sa konal v Raslaviciach 21. 9. 1969. Založenie festivalu vychádzalo z dlhoročnej živej tradície Raslavíc ako obce, v ktorej sa zachovávajú a prezentujú ľudové piesne, tance a zvyky (v Raslaviciach bola už v 20. rokoch 20. storočia založená dedinská folklórna skupina – jedna z najstarších na Slovensku). Tento predpoklad bol podporený snahou p. Metoda Kaľavského, vtedajšieho predsedu Okresného výboru Matice Slovenskej, propagátora ľudových tradícií. Od roku 1969 sa slávnosti v Raslaviciach každoročne konali na „mobilnej scéne“. Neustále vzrastajúca kvalita, rozsah a význam festivalu prispeli k tomu, že v roku 1987 bol v Raslaviciach vybudovaný stály prírodný amfteáter, ktorý s niekoľkými úpravami vytvára dôstojné priestory pre slávnosti dodnes.
Počas 45-ročnej tradície festivalu sa na scéne predstavili takmer všetky významné folklórne súbory z celého Slovenska a mnoho zahraničných súborov. Nemenej dôležitú súčasť programu tvoria vystúpenia súborov z okolia Raslavíc, ako aj domáce kolektívy.
Súčasnosť festivalu:
Od roku 2008, keď sa konal jubilejný 40. ročník Šarišských slávností piesní a tancov, sa festival usporadúva v trojdňovom formáte. Program sa začína úvodným piatkovým programom usporadúvaným spravidla v divadelnej sále kultúrneho domu v Raslaviciach.
V rámci programu každoročne vystúpi domáca dedinská folklórna skupina Raslavičan a jeden hosťujúci súbor s celovečerným programom. Festival pokračuje v sobotu rôznymi sprievodnými podujatiami – výstavy v Galérii umenia Horného Šariša v Raslaviciach, divadelnými predstaveniami, prezentáciami ľudových remesiel a podobne. Ďalším vrcholom festivalu býva sobotný večerný program, ktorý tradične otvárajú vystúpenia detských folklórnych súborov, po ktorých vystupujú pozvané hosťujúce kolektívy. Program sa končí neskoro večer a diváci si majú možnosť vychutnať neopakovateľnú atmosféru vystúpení folklórnych festivalov pod hviezdnou oblohou. Program záverečného dňa festivalu – nedele – sa začína slávnostnou svätou omšou v Kostole Narodenia Panny Márie a evanjelickými službami Božími v Kostole Sv. Trojice s účasťou účinkujúcich členov folklórnych súborov. O 13.00 sa začína slávnostný krojovaný sprievod z centra obce do prírodného amfteátru. Samotný galaprogram, v ktorom sa v krátkych blokoch vystrieda spravidla 8 – 10 folklórnych súborov, sólisti speváci a hudobníci, ľudový rozprávač a pod., sa začína o 14.00. K celkovému komplexnému zážitku prispievajú rôzne sprievodné atrakcie – kolotoče, stánky s občerstvením, výrobcovia a predajcovia tradičných remeselných výrobkov.
Za réžiu a dramaturgiu festivalu už niekoľko rokov zodpovedá p. Anton Kontura so svojou dcérou Mgr. Monikou Balážovou.
Ak túžite zažiť kvalitný folklór a stať sa súčasťou zaujímavého folklórneho podujatia, neváhajte a príďte do Raslavíc v posledný júnový víkend.
Obec Raslavice
Obec Raslavice, v ktorej sa Šarišské slávnosti piesní a tancov organizujú, sa nachádza na pol ceste medzi Prešovom a Bardejovom. V čase festivalu, ale aj počas celého roka ponúka jej návštevníkom veľa zaujímavých atrakcií. Môžte tu nájsť viacero kultúrnych pamiatok – legendami opradený tzv. „Horný kaštieľ“, v súčasnosti Kláštor sv. Jozefa, v klasicistickom slohu postavený „Dolný kaštieľ“, Kostol Sv. Trojice so zachovanou hambálkovou strešnou konštrukciou, ako aj židovskú synagógu. Okrem historických pamiatok ponúkajú Raslavice zázemie pre organizovanie výletov do okolia. Návštevník si môže vychutnávať nádherné okolie počas pešej prechádzky lesmi v okolí Raslavíc, prípadne obdivovať krásnu prírodu pri jazde na bicykli, alebo z chrbta koňa (Jazdecký klub v susednej obci Abrahámovce). Nakoľko Raslavice ponúkajú viaceré možnosti ubytovania a stravovania, sú vhodným východiskovým bodom k spoznávaniu neďalekého pohoria Čergov a návštevu drevených kostolíkov v okolí (najbližšie kostolík v Tročanoch – cca 5 km).
Miesto konania: priestory ihriska v obci Marhaň
Kontakt na usporiadateľa:
História:
O tom, že naši obyvatelia Marhane sa radi zabávali, svedčia aj piesne charakterizujúce marhaňských obyvateľov v širokom okolí. Z nich najznámejšia je „A poniže Marhani“ a tanec „Marhaňská“. V našej oblasti sa najčastejšie tancoval valčík, maďar, bašistovská, kuríkrik, mazúrka, polka a čardáš. Tieto dávne tradície sa podujali oživiť aj ženy z Marhane, ktoré pod vedením p. Švecovej v r. 1983 založili spevácku skupinu, reprezentujúcu našu obec na prehliadkach ľudových piesní v okrese. K ženám sa neskôr pridali aj muži a založili mužskú spevácku skupinu.
Neskôr, v r. 1990 sa v auguste vtedajší pracovníci obecného úradu rozhodli zorganizovať 1. ročník Prehliadky v ľudovom speve, konal sa v miestnom kaštieli, na ktorý pozvali amatérske spevácke skupiny z celého okolia. Keďže toto podujatie našlo priaznivú odozvu u občanov, rozhodli sme sa organizovať prehliadku v ľudovom speve každý rok, teraz už v priestore miestneho ihriska. Poriadanie týchto slávností sa stalo už tradíciou, na ktorej každoročne vystupujú spevácke skupiny z okolia, ale aj folklórne súbory z nášho regiónu.
Súčasnosť prehliadky:
Od r. 1990 sa prehliadka organizuje každoročne v letnom období a to spravidla v júli alebo auguste, spočiatku v kinosále miestneho kaštieľa, ale už niekoľko rokov sa usporadúva na miestnom ihrisku, kde boli postavené aj dve tribúny pre divákov. Na tejto prehliadke vystúpi ako prvá vždy spevácka skupina z Marhane, ktorá akoby privítala ostatné folklórne skupiny a súbory z blízkeho, ale aj širšieho okolia. Podujatie trvá približne 3 hodiny a končí spravidla záverečnou piesňou “A poniže Marhani”, ktorú spievajú spoločne všetky súbory, ktoré sa potom v sprievode za doprovodu hudby piesne a tanca odoberú do priestorov sály obecného úradu , kde sa potom všetkým účinkujúcim podáva spoločná večera. Je to akoby pokračovanie celej prehliadky, pretože po opadnutí trémy sa súbory predbiehajú v speve a tanci. Teší nás , že medzi účinkujúcimi je čoraz viac mladých, ktorí aj takýmto spôsobom šíria tradície svojich predkov.
Sú vybudované nové domy, obec sa rozšírila o nové ulice. V strede obce stojí Obecný úrad s kultúrno-spoločenskou budovou a veľkou knižnicou. V budove sídli aj Matričný úrad. V zrenovovanom kaštieli je zriadená piváreň a sála slúžiaca na kultúrne účely. V obci je poľnohospodárske družstvo ORAGRO-V , ktoré zamestnáva časť obyvateľstva. Základná škola bola zrekonštruovaná do dnešnej podoby v r. 2009. Občanom súži Dom nádeje, prerobený zo starého rímo-katolíckeho kostola. Stred obce krášlia tri rybníky patriace Slovenskému rybárskemu zväzu a slúžia nielen k chovu rýb, ale aj na rekreačné účely.
V obci pracuje Obecný futbalový klub, Dobrovoľný požiarny zbor, Združenie vlastníkov lesa a Poľovnícke združenie „Dujava“.
Obec Marhaň
Obec Marhaň sa rozprestiera v juhozápadnej časti Nízkych Beskýd, v povodí rieky Topľa. Prvá písomná zmienka o nej pochádza z roku 1277. Dlhé roky patrilo marhaňské panstvo rodu Dessewffy. Najznámejším z rodu Dessewffy bol Aristid Dessewfy – syn Gašpara, ktorý bol v roku 1848 honvédskym generálom. V roku 1849 bol vojenským súdom odsúdený a popravený. Jeho telesné pozostatky boli dovezené do hrobky, ktorá sa nachádza v obci, kde sú uložené dodnes a kde sa každoročne konajú spomienkové slávnosti.
Erb obce odzrkadľuje jej poľnohospodársky charakter a tradíciu v chove rýb v miestnych rybníkoch.
Rímskokatolícky kostol stojí v Marhani od roku 1921. Z priestorových dôvodov sa však začalo v roku 1991 so stavbou nového kostola. Vďaka horlivosti veriacich, ktorí stavali Boží chrám takmer svojpomocne, mohla byť vykonaná konsegrácia v roku 1996. V tom istom roku sa ukončili i rekonštrukčné práce na evanjelickom kostole, ktorý pochádza z roku 1803.
K svetským pamiatkam obce patrí zrenovovaný klasicistický kaštieľ.
V súčasnosti tu žije takmer 1000 obyvateľov. Obec spravuje základnú školu a materskú školu. Sú tu dostatočné možnosti kultúrneho ako aj športového vyžitia. Návštevníkom ponúka krásne okolie vhodné pre pešiu turistiku, cykloturistiku, stanovanie a obdivovanie prírodných krás. Najznámejšou atrakciou sú tri pomerne veľké rybníky, ktoré sa okrem chovu a lovu rýb využívajú aj na rekreačné a športové účely.
Miesto konania: Obec Richvald – prírodný amfiteáter, v prípade zlého počasia sála kultúrneho domu
Kontakt na usporiadateľa:
Histórie festivalu:
Prvý ročník folklórnych slávnosti pod názvom Dni obce Richvald sa konal v Richvalde 13.-14.8.2005, pri príležitosti 650.výročia prvej písomnej zmienky o obci Richvald. Založenie folklórnych slávnosti vychádzalo z dlhoročnej živej tradície obce, v ktorej sa zachovávajú a prezentujú ľudové piesne, tance a zvyky. V Richvalde bola ešte v roku 1987 založená ženská folklórna skupina pod vedením Márie Tejovej, ktorá nadväzovala na svoju predchodkyňu zo 60-tych rokov minulého storočia. V roku 2001 sa rozrástla o mužskú časť pod vedením Miroslava Ildžu a Ľubomíra Hakonkovského a o tri roky (2004) aj o tanečnú časť pod vedením Stanislava Hankovského. V roku 2004 DFSk mala 52 členov.
Od roku 2005 sa slávnosti v Richvalde každoročne konajú v amfiteátri, ktorí bol v roku 2011 zrekonštruovaný a prestrešený. Rok čo rok sa zlepšuje kvalita, rozsah a význam folklórnych slávnosti. Počas takmer 10 ročnej tradície folklórnych slávnosti sa na scéne predstavili takmer všetky významné folklórne súbory z regiónu Prešovského a Košického samosprávneho kraja. Veľká pozornosť je venovaná aj súborom z okolia Richvaldu, ako aj domáce mu kolektívu.
Súčasnosť festivalu:
Od roku 2005, kedy sa konal prvý ročník folklórnych slávnosti Dni obce Richvald, sa slávnosti konajú v v dvojdňovom formáte.
Program sa začína v sobotu podvečer a je venovaný hosťujúcemu partnerskému mestu, s ktorým má obec Richvald uzavreté partnerské zmluvy o spolupráci. Sobotný program je usporadúvaný spravidla v sále kultúrneho domu v Richvalde.
Nedeľný program začína spravidla o 14:00 hodine V rámci programu každoročne vystúpi domáca dedinská folklórna skupina Markovec z Richvaldu, jeden hosťujúci súbor s nosným programom a niekoľko súborov z regiónu Horného Šariša.
Slávnosti sú v nedeľu obohatené o rôzne sprievodne podujatia – prezentáciami ľudových remesiel , výstava fotografii z regiónu Horného Šariša. Ak chcete pookriať pri dobrej hudbe, ľudovom speve a zvykoch, príďte prvý septembrový víkend do Richvaldu.
Obec Richvald
Obec Richvald, v ktorej sa folklórny festival Dni obce Richvald konajú, sa nachádza 10 km juhozápadne od Bardejova. Najvýznamnejšou kultúrnou a architektonickou pamiatkou Richvaldu je gotický rímskokatolícky Kostol sv. Bartolomeja Apoštola, ktorý patrí medzi najstaršie kostoly v Šariši.Kostol bol postavený niekedy v 2. polovici 14. Storočia. Z jeho pôvodného vybavenia sa až do súčasnosti zachovali dve nesmierne vzácne pamiatky. Prvou je kamenná, jeden meter vysoká krstiteľnica s polygonálnou nohou a oblou kupou, do ktorej je vytesaný trojpásový vlys. V kostole je dnes umiestnená na južnej strane svätyne. Druhou umelecko-historickou pamiatkou je drevená polychrómovaná plastika Madony, ktorá vznikla v rokoch 1370 – 1380, zrejme ako súčasť pôvodného základného vybavenia novovzniknutého kostola.
Ďalšou cennou umeleckou pamiatkou Richvaldu, zapísanou aj do Štátneho zoznamu kultúrnych pamiatok Slovenska, je obraz významného slovenského maliara 2. polovice 19. storočia Petra Michala Bohúňa (1822 – 1879), ktorý sa nachádza napravo od oltára v novom evanjelickom kostole v Richvalde. Olejomaľba na plátne s rozmermi 177 x 115 cm predstavuje výjav Zmŕtvychvstanie Krista. Tento obraz bol súčasťou interiérovej výzdoby staršieho evanjelického kostola v obci z roku 1907 a predtým modlitebne, ktorá existovala v evanjelickej ľudovej škole, preto je pre miestnych evanjelických veriacich veľmi cenný aj z historického hľadiska. V Richvalde, rázovitej obci na severe Šariša, sa zachovali aj viaceré pamiatky ľudovej kultúry. Tradičný ľudový odev z tejto obce (časti mužského a kompletný ženský kroj) vystavuje Šarišské múzeum vo svojej národopisnej expozícii v Bardejovských Kúpeľoch. Z Richvaldu pochádza aj najstarší úľ na Slovensku z roku 1691, ktorý reprezentuje včelárstvo ako starodávne doplnkové zamestnanie obyvateľov obce.
Veľmi osobitým prejavom ľudovej kultúry v Richvalde bola v minulom storočí umelecká tvorba Andreja Hankovského (1904 – 1985). Tento ľudový rezbár – samouk pochádzal z roľníckej rodiny a aj sám dlhé roky hospodáril. Jeho prvými rezbárskymi prácami boli pastierske palice. V šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch vytvoril množstvo polychrómovaných rezieb a reliéfov, ktoré sú dnes v zbierkach Slovenskej národnej galérie v Bratislave, Slovenského národného múzea – Etnografického múzea v Martine, Šarišského múzea v Bardejove i v zbierkach mnohých súkromných zberateľov. Hankovský nebol v Richvalde jediným ľudovým tvorcom. Potvrdzuje to okrem iného aj vyrezávaná pastierska palica (kyjašek), ktorú vyhotovil ešte v roku 1865 Andrej Doruščák starší a ktorá je dnes súčasťou národopisnej zbierky Šarišského múzea.
Aj v súčasnosti v obci pôsobí ľudový rezbár Ľuboš Foľta, ktoré diela sú v prevažnej miere súčasťou súkromných zbierok. Socha sv. Františka sa nachádza v neďalekej obci Hervartov a je umiestnená v drevenom kostolíku.
Okrem historických pamiatok ponúka Richvald zázemie pre organizovanie výletov do okolia. Návštevník si môže vychutnávať nádherné okolie počas pešej prechádzky lesmi v okolí, prípadne obdivovať krásnu prírodu pri jazde na bicykli.V susedných obciach Krivé a Hervartov si návštevníci môžu pozrieť drevené kostolíky.
Miesto konania: Obec Bartošovce – prírodný amfiteáter, v prípade zlého počasia sála kultúrneho domu
Kontakt na usporiadateľa:
Z histórie festivalu:
Prvý ročník Slávností Bartošovskej kotliny sa konal v Bartošovciach v roku 2006. Založenie festivalu vychádzalo z pripomenutia si ľudových zvykov a tradícii regiónu. Obec chce prezentovať piesne a tance starých otcov a materí a zachovávať ich pre budúce generácie. Počas sedemročnej tradície festivalu sa na jeho pôde vystriedalo mnoho výborných folklórnych súborov z celého regiónu i zo zahraničia. Dôležitú súčasť programu tvorilo vystúpenie domácich folklórnych skupín. Atmosféru svojim humorom dotvárali ľudoví rozprávači. Od roku 2011 sa festival rozšíril a koná sa v dvojdňovom formáte. Podáva svedectvo o tom, že ľudové zvyky nevymreli, ale pretrvávajú naďalej.
Súčasnosť festivalu:
Festival organizuje obec Bartošovce v spolupráci s Hornošarišským osvetovým strediskom.
7. ročník organizovaný v roku 2012 sa niesol v duchu radosti zo spevu, tanca, úcty k minulosti a lásky k folklóru.
Festival sa začína v sobotu, sprievodným podujatím a pokračuje v nedeľu hlavným programom. Tradične sa predstavia domáce kolektívy, skupiny z neďalekého okolia ale aj folklórne súbory z celého regiónu. V rámci programu sa striedajú hudobníci, sólisti a o dobrú náladu sa vždy postará ľudový rozprávač. Pod holým nebom nechýbajú stánky s občerstvením a výrobcovia i predajcovia remeselných výrobkov. Pomerne mladý festival si získava čoraz viac priaznivcov z blízkeho i ďalekého okolia.. Ak sa chcete pripojiť k neopakovateľnej folklórnej atmosfére a radosti zo spevu či tanca, zavítajte do Bartošoviec predposledný augustový víkend.
Obec Bartošovce
Bartošovce sa rozprestierajú v Bartošovskej kotline v malebnom prostredí, na pol ceste medzi historickými mestami Bardejov a Prešov. Vznikli ako zemianska osada začiatkom 14. storočia. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1408. Počas svojej stredovekej histórie patrila viacerým šľachtickým rodom, bola prirodzenou spádovou obcou s najväčším významom v rámci bartošovského panstva. V obci sa darilo popri poľnohospodárstve a remeslám aj priemyselným odvetviam. V 19. storočí tu fungovala železná huta a papiereň. Rímskokatolícky Kostol Narodenia Panny Márie bol postavený začiatkom 17. storočia je národnou kultúrnou pamiatkou. V súčasnosti má obec vyše 700 obyvateľov a rozvinutú infraštruktúru. Je tu zriadená materská škola a základná škola. Športovým aktivitám slúži futbalové ihrisko a multifunkčný športový areál. V obci existuje mužská a ženská spevácka skupina „Bartošovčan“ a tanečno – spevácky súbor „ Bartošovské dzifčatá a parobci“.
Pôsobí tu viacero podnikateľských subjektov. Pre navštevníkov je k dispozícii aj kvalitná reštaurácia.
Bartošovce predstavujú dynamicky sa rozvíjajúce osídlenie, v ktorom sa spája v prirodzenom zväzku tradícia a novodobosť. V čase festivalu, ale aj počas celého roka sa návštevníci môžu kochať okolitou krásnou prírodou, pozrieť si drevený kostolík v dedinke Tročany, či Hervartov a spoznávať neďaleké pohorie Čergov s najvyšším vrcholom Minčol.
Miesto konania: obec Raslavice – divadelná sála Domu kultúry
Kontakt na usporiadateľa:
Z histórie podujatia:
Toto folklórne podujatie organizuje Hornošarišské osvetové stredisko už od roku 1993. Spočiatku sa organizovalo v Bardejove, avšak neskôr z dôvodu nedostupnosti vhodných priestorov bolo podujatie presunuté do Raslavíc, kde kultúrny dom už vyše 10 rokov poskytuje dôstojné miesto pre uskutočnenie prehliadky na regionálnej úrovni. Najdôležitejšou v prípade tohto podujatia je základná myšlienka, ktorou je zachovanie ľudových tradícií pre ďalšie generácie prostredníctvom výchovy mladej generácie folkloristov, ktorá má možnosť sa stretnúť a porovnávaním sa s inými kolektívmi ešte skvalitňovať svoju činnosť.
Súčasnosť podujatia:
V súčasnosti sa prehliadka organizuje v kultúrnom dome v Raslaviciach. Vystúpenia prebiehajú v divadelnej sále s kapacitou cca 350 divákov. K dispozícii sú tiež priestory šatní a estrádnej sály, ktoré slúžia na prezliekanie a prípravu účinkujúcich. Pre občerstvenie divákov a účinkujúcich je k dispozícii bar a salónik v dome kultúry. Striedavo sa organizuje súťaž tanečných zložiek detských súborov v jeden rok a speváckych a zložiek a ľudových hudieb v nasledujúci rok. Odbornej porote sa každoročne predstaví približne 400 – 500 účinkujúcich z 20 – 25 detských folklórnych súborov z celého prešovského kraja. Tí, ktorých porota ohodnotí ako najlepších, postúpia na celoslovenskú prehliadku detských folklórnych súborov. Každopádne každému odporúčame prísť a podporiť svojou účasťou toto milé podujatie a uistiť účinkujúce talenty svojím potleskom, že ich práca má obrovský význam.
Miesto konania: obec Raslavice – areál prírodného amfiteátra, divadelná sála domu kultúry
Kontakt na usporiadateľa:
História a súčasnosť podujatia
Sezóna folklórnych festivalov – „folklórne leto“ – začína každoročne už koncom mája. Jedným z prvých väčších festivalov v regióne sú tradične Šarišské slávnosti piesní a tancov v Raslaviciach. Keďže hlavná folklórna „sezóna“ začína v Raslaviciach, vznikla myšlienka, že by bolo zaujímavé zorganizovať v Raslaviciach aj rozlúčku s folklórnym letom. Dôležité bolo vytvoriť kostru podujatia, ktorá by nadväzovala na Šarišské slávnosti piesní a tancov, ale zároveň bola niečim odlišná, aby sa vytvoril nový formát festivalu.
Jedným z hlavných pilierov „nového“ raslavického festivalu sa stala aj podľa vzoru od zahraničných partnerov obce z Ukrajiny, prezentácia prípravy a ochutnávky tradičných raslavických jedál.
Program podujatia ktorého prvý ročník bol zorganizovaný v roku 2013 sa začína v sobotu skoro ráno tradičnou zabíjačkou. Počas dopoludnia pripravia šikovní miestni mäsiari tradičné bravčové výrobky – klobásu, tlačenku, hurky, škvarky, ktoré následne popoludní v priestore prírodného amfiteátra ponúkajú raslavické gazdinky spolu s ďalšími tradičnými jedlami, ako mačanka, či holúbky.
Pre účastníkov je pripravené čerstvé pečené mäso zo zabíjačky, teplý guláš, príjemné posedenie v prírode a široký sortiment nápojov.
Počas popoludnia prebieha v areáli škola tradičného tanca, ktorej sa návštevníci môžu zúčastniť. Lektori v doprovode ľudovej hudby vyučujú tance ako raslavická poľka, krucena čardáš a iné.
Sobotný program je zavŕšený večerným galaprogramom, ktorý sa odohráva v divadelnej sále domu kultúry. V rámci programu účinkujú všetky domáce folklórne telesá a tiež hostia z partnerských obcí z Poľska (spravidla z gminy Korzenna alebo Dydnia)
Horský celok Čergov je tvorený na flyšovom podklade a je orientovaný od severu na juhovýchod. Najvyššími vrcholmi sú Minčol(1 157 m), Veľká Javorina (1 098 m), Bukový vrch (1 010 m), Lysá (1 068 m), Solisko (1 056 m), Čergov (1 050 m), Žobrácky vrch(920 m) a Tyličské sedlo (688 m).
Svahy Čergova sú zarastené zmiešanými lesmi s prevahou listnatých stromov. Z nich sa najviac vyskytuje buk, javor, hrab, v menšej miere tiež dub a breza. Z ihličnanov tu rastie najviac smrek.
Na východných svahoch Čergova pramení rieka Topľa a jej mnohé prítoky, potoky a riečky zo západnej strany tvoria prítoky riekyTorysa.
Čergovské pohorie nepatrí síce medzi chránené krajinné oblasti, ale početné pozoruhodnosti a prírodné zvláštnosti sú sústredené do mnohých prírodných rezervácií. K najkrajším a najhodnotnejším sa radí Čergovský Minčol, Livovská jelšina, Fintické svahy, Hradová hora a Kapušiansky hradný vrch.
Všetky tieto zaujímavosti sú v dosahu turistu, ktorý sa rozhodol navštíviť Mikroregión Sekčov Topľa.
Najjednoduchšie dosiahnuteľnou lokalitou v mikroregióne, ktorá je zaujímavým cieľom turistickej vychádzky je Chata Čergov.
Chata Čergov je jedinou horskou chatou v krásnom východoslovenskom pohorí s rovnomenným názvom. V týchto lesoch sa nepohybuje toľko turistov ako v známych slovenských pohoriach, ale miestny pokoj si zakaždým pár priaznivcov nenechá ujsť a túto chatu kroky návštevníka Čergova málokedy obídu.
Z histórie chaty
Z historických zdrojov na webovej stránke chaty Čergov sa dá vyčítať, ako vznikla prvá provizórna útulňa na mieste, kde teraz stojí chata: „…len jedno chybovalo, nebolo nahore široko-ďaleko prístrešia, kde by sa spoločnosť ukryla pred nepohodou alebo pred mrazom. Na snehu sa muselo odpočívať, pod jedľou sa varil čaj a na mraze sa obedovalo. So závisťou spomínali naši lyžiari na kraje priamo obsypané turistickými útulňami a vtedy vznikla v nich myšlienka vybudovať útulňu na Čergove, ktorý je strediskom a operným bodom celého tohto horstva. A začalo sa plánovať. Po roku plánov, úvah a rád skupina lyžiarov postavila v lete roku 1928 dočasný úkryt. Vlastne primitívny zákop z dreva a hliny, ktoré síce splnil svoje poslanie, ale na jar zhorel z neznámych príčin…“.
To bol prvý pokus o vybudovanie útulne na Čergove. Po tomto neúspešnom pokuse o vybudovanie aspoň provizórnej útulne sa prešovskí turisti rozhodli, že vybudujú na tomto mieste chatu. Sa Stavba započala 30. septembra 1939 a bola za október zhruba dokončená…“.
Súčasnosť
Chata Čergov je už neodmysliteľnou súčasťou Čergovského pohoria. Okolie chaty je naozaj krásne a je čo obdivovať, pomerne nedotknuté lesy, mnoho rezervácií (Čergovská javorina, Hradová hora, súkromná prírodná rezervácia Vlčia…) a les, ktorý je skvostom karpatských zelených hôr. Na mnohých miestach sa dá ešte natrafiť na lesy až pralesovitého charakteru a najlepšie to je vidieť práve v SPR Vlčia, kde sa nechráni len jeden druh rastlín či živočícha, ale chráni sa les ako celok, ako systém, ktorý sa dokáže sám o seba postarať aj bez človeka. Symbolom chaty je vlk. A nie je to len symbol, v miestnych lesoch sa naozaj vyskytuje vlk, rys a dokonca aj medveď.
Zaujímavosťou je, že pri chate sa križujú všetky štyri farby značenia turistických chodníkov. Neďaleko, západne od chaty, môžete obdivovať staré dreveničky v opustených osadách Baranie a Ambrušovce. Taktiež je otázkou pár minút vyjsť na pekný vyhliadkový vrch Čergov (1049 m). Chata je výborným útočiskom s prenocovaním pri zdolávaní hrebeňa Čergova. Tí pohodlnejší sa z obce Hertník dostanú k chate aj autom po zásobovacej ceste.
Služby
Chata prešlav roku 2010 rekonštrukciou a poskytuje tak dôstojné ubytovanie. Ak neplánujete prespať, môžte aspoň načerpať energiu pri pivku, kofole, alebo dokonca aj pri tradičnej polievke či pečenej klobáske. Kapacita chaty je 30 miest, tvorí ju 10 izieb s 2, 3, 4 a 6 lôžkami. V hlavnej miestnosti je krb a krásne exempláre vypchatých zvierat. Tých z nás, ktorí sme citlivejší na vypchaté mŕtve zvieratá, to asi veľmi nepoteší, ale deti, ktoré nemali možnosť nikdy vidieť takto zblízka divú zver, to veľmi zaujme.
Tipy na turistiku v pohorí Čergov:
Hertník – chata Čergov (sedlo Čergov) – Vrch Čergov – potom ďalej po „trase hrdinov SNP (značená červenou) smer Bukový vrch – Žobrák – Hervartov (drevený kostolík – pamiatka UNESCO) – Hertník – Raslavice
Hertník – chata Čergov (sedlo Čergov) – potom po zelených značkách smerom na Lysú – do Drienice a späť
Hertník – chata Čergov (sedlo Čergov) – Vrch Čergov – potom po modrej trase smer Veľká Javorina – vyhliadka (1098 mnm) a späť
Jazda na koni – Farma AL ZAHRA v Tročanoch
Jazdu na koni si možno vyskúšať v obci – Tročany, na Farme AL ZAHRA. Okrem koní je možné na farme stretnúť sa so psami, kravami a rôznymi inými zvieratami, pričom si záujemcovia môžu vyskúšať aj starostlivosť o ne. Farma každoročne organizuje letné jazdecké tábory a kurzy. Viac informácií na internetovej stránke www.farmaalzahra.blogspot.sk, telefonicky na čísle 0905 516 888, prípadne e-mailom: alzahra@centrum.sk
Jazda na koni – Abrahámovce
Jazdu na koni je možné vyskúšať v ci Abrahámovce, kde pôsobí jazdecký klub Novotný. Návštevu je vhodné dohodnúť vopred – kontakt na jazdecký klub: MVDr. Ján Novotný, Lúčna 632/18, 086 41 Raslavice, tel.: 0908 980 317, e-mail: novotny@rvpsbj.sk. Návštevníci sa okrem jazdenia oboznámia tiež so základnou starostlivosťou o kone, ktorú si samozrejme môžu tiež skúsiť.
Relaxačné centrum Raslavice
Relaxačné centrum je zriadené v budove Domu kultúry, na ulici Toplianska 560, 086 41 Raslavice. Návštevníkom je k dispozícii fínska sauna a masáže. Prevádzka zariadenia je celoročná. Informácie je možné získať v Demo bare, Toplianska 560, 086 41 Raslavice, kde je možné si jednotlivé relaxačné kúry aj objednať, Prípadne tiež na telefónnom čísle: 0905 519 584, www.kd-raslavice.sk
Galéria ľudového umenia Horného Šariša
Sídlom galérie je budova Multifunkčného centra , Hlavná 164, Raslavice (spolu s Knižnicou a Komunitným centrom). Stála expozícia pozostáva z diel autorov ľudových umelcov z Raslavíc a ich okolia. Pravidelnou súčasťou programu Šarišských slávností piesní a tancov je vernisáž novej tematickej výstavy, ktorá dopĺňa stálu expozíciu. Vo dvore multifunkčného centra pri detskom ihrisku sa nachádza stála expozícia drevených plastík vytvorených rezbármi z regiónu.
Galériu je možné navštíviť počas pracovných dní v čase od 12.00 – 16.00, prípadne individuálne na základe dohody. Kontakt: 054 4792222, obec@raslavice.sk
Bowling pub DUET
Návštevníci minroregiónu majú možnosť zahrať si bowling v príjemnom prostredí bowling pubu DUET v Raslaviciach, kde sa nachádzajú 2 bowlingové dráhy. Samozrejmosťou je možnosť posedenia pri osviežujúcom nápoji, prípadne je možné objednať si pizzu či iné jedlo z kuchyne, ktorá je spoločná aj pre reštauráciu DUET. Všetky priestory prevádzky sú určené pre nefajčiarov.
Adresa:Bowling – Bowling pub DUET, Hlavná 325, 086 41 Raslavice
tel.: 054 / 739 14 12
mobil: 0908 046 454
e-mail: duet.madlen@centrum.sk
Bazén - Raslavice
Krytý bazén s rozmermi 10 x 5 m, s celoročnou prevádzkou, sa nachádza v areáli Základnej školy v Raslaviciach, Toplianska 144, 086 41 Raslavice
Bazén je možné rezervovať priamo na sekretariáte základnej školy, prípadne na obecnom úrade. tel.: 0544792229, e-mail: zsraslavice@stonline.sk
Mohyla v Hankovciach
V Hankovciach bola odkrytá pastierska mohyla na najvyššom mieste, navŕšená z kamenia, ktoré museli na ňu privážať odtiaľ, kde bolo, pretože v tomto lesnatom teréne – na mieste odpočinku pravdepodobne nejakého hodnostára pastierskeho ľudu, ktorý sem prišiel z Černomoria – sa kameň nikdy nenachádzal. Mohyla v Hankovciach je jednou z takmer dvoch tisíc mohýl tohto typu, ktoré sa v rámci európskeho územia zachovali iba na severovýchodnom Slovensku. Stavali ich pastierske kmene, nositelia kultúry so šnúrovou keramikou, považovaní za najstarších Praindoeuropánov.
Rybníky v Marhani
Stred obce Marhaň krášlia tri rybníky, ktoré patria Slovenskému rybárskemu zväzu a slúžia nielen na rekreačné účely, ale aj k chovu rýb. Odzrkadľuje to aj samotný erb obce.
Kontakt na obec:
Obecný úrad, Marhaň 36
086 45 Marhaň
Tel.: 054/739 3222
e-mail: obecmarhan@azet.sk
Rybník v Hertníku
Možnosť usporiadať firemné a rodinné oslavy, vonkajší gril, rybolov. Chata Koliba Hertník s rybníkom sa nachádza nad obcou v rekreačnej oblasti.
Počas mesiacov júl a august sa v areáli chaty koná každú nedeľu “Kultúrne leto”. Každú nedeľu od 16.00 – do 18.00 na počúvanie i do tanca hraje živá hudba /hudobné skupiny, folklórne súbory, ľudové hudby/.
Otváracie hodiny:
Pondelok: zatvorené
Utorok: zatvorené
Streda: zatvorené
Štvrtok: zatvorené
Piatok: 16:00 – 23:00 hod.
Sobota: 14:00 – 23:00 hod.
Nedeľa: 14:00 – 22:00 hod.
Kontakt: 054/4791128
Podnety ku obsahu webstránky píšte na grafik@hmcomp.sk
Technické závady webstránky zahlasujte na grafik@hmcomp.sk
Výpadky webstránky zahlasujte na helpdesk@euronet.sk
Technické zázemie webstránky poskytuje EuroNET Slovakia s.r.o